महादेवप्रोक्तं शिवनाममर्मोपदेशम्
(शिवरहस्यान्तर्गते उग्राख्ये)
- शिवपार्तवतीसंवादे -
पार्वत्युवाच ।
भगवन् श्रीमहादेव सर्वलोकशिवङ्कर । १९८.२
अद्यैकं प्रष्टुमिच्छामि तद्वदस्व कृपानिधे ।
अष्टोत्तरसहस्रं तु नाम्नामुक्तं त्वया पुरा ॥ १९९॥
तानि नामानि मुख्यानि मुक्तिदानि न संशयः ।
तत्राप्यत्युत्तमं नाम किमस्त्येकं वदस्व मे ॥ २००॥
यन्नामजपमात्रेण मुक्तिर्हस्तगता भवेत् ।
महादेव उवाच ।
शिव इत्यस्ति यन्नाम तद्धि नामोत्तमोत्तमम् ॥ २०१॥
तदेव परमं ब्रह्म तदेवाहं वरानने ।
शिवनामस्वरूपेण व्यक्त ब्रह्माहमेव हि ॥ २०२॥
शिवनामाहमेवेति विजानीहि यथार्थतः ।
तदव्यक्तं परं ब्रह्म वेदान्तप्रतिपादितम् ॥ २०३॥
तत्तदेव विजानीहि शिव इत्यक्षरद्वयम् ।
इदं व्युत्पत्तिरहितं शिवनाम निरञ्जनम् ॥ २०४॥
निराकारं परं ब्रह्म नैतस्माद्ब्रह्म विद्यते ।
उपासितव्यमेतद्धि ब्रह्मेत्यन्वहमादरात् ॥ २०५॥
शिव इत्यक्षराकारमक्षरं ब्रह्म शाश्वतम् ।
नमःपूर्वं यकारान्तं ब्रह्मेदं चाद्य पूज्यते ॥ २०६॥
ब्रह्मस्वरूपमाप्नोति ब्रह्मविद्ब्राह्मणो जनः ।
एवमेतद्ब्रह्मतत्त्वं यो विजानाति तत्त्वतः ॥ २०७॥
स ब्रह्मविदिति ज्ञेयस्तदन्यो ब्रह्म (वि) तन्न हि ।
ब्रह्मकोशं चतुर्जालं यं मृत्युर्नावपश्यति ॥ २०८॥
तदाप्यतीत्य प्राप्नोति ब्रह्म ब्रह्मविदीदृशम् ।
एवमुक्ता महाविद्या ब्रह्मविद्या मयाधुना ॥ २०९॥
गोपनीया प्रयत्नेन नाख्येया यस्यकस्य चित् ।
इयं हि परमा विद्या मोक्षविद्येति गीयते ॥ २१०॥
नातः परं मोक्षविद्या सर्वस्वमियमेव हि ।
तारकं ब्रह्म परमं शिव इत्यक्षरद्वयम् ॥ २११॥
नैतस्मादपरं किश्चित्तारकं ब्रह्म सर्वथा ।
इदमेव परं ब्रह्म काश्यां मल्लिङ्गधारिणाम् ॥ २१२॥
अन्तकालोपरक्तानां मया देव्युपदिश्यते ।
मल्लिङ्गमिति तज्ज्ञेयं केवलं भस्मधारणम् ॥ २१३॥
रुद्राक्षधारणं तद्वत्केवलं लिङ्गपूजनम् ।
पञ्चाक्षरं जपेन्नित्यं रुद्राध्यायं जपेत्तथा ॥ २१४॥
सोमवारव्रते निष्ठा मत्कथाश्रवणे रतिः ।
इमानि मम लिङ्गानि येषामव्यभिचारतः ॥ २१५॥
तेभ्य एव पर ब्रह्म मया देव्युपदिश्यते ।
इदं यत्तारकं ब्रह्म शिवनामाभिधं शिवे ॥ २१७॥
एतस्मिन्ब्रह्मणि श्रद्धा न विना मदनुग्रहम् ।
अनन्तपुण्यपूतात्मा मदनुग्रहसंयुतः ॥ २१७॥
तारकं ब्रह्म परममिदं मत्वाधितिष्ठति ।
सर्वथा दीप्यते देवि न यस्मिन्मदनुग्रहः ॥ २१८॥
न तस्यात्र ब्रह्मबुद्धिर्जन्मकोट्यर्बुदैरपि ।
ब्रह्मबुद्धिः न यस्यात्र म संसारी भविष्यति ॥ २१९॥
पुनः पुनः स संसारी नरकं चाधिगच्छति ।
मदर्थं कोटिशो धर्माः कृता येनमुहुर्मुहुः ॥ २२०॥
तस्यात्र भवति श्रद्धा ब्रह्मबुद्धिश्च जायते ।
परं ब्रह्मेदमेवेति यो जानाति विशेषतः ॥ २२१॥
स न संसारभाग्भूयो भविष्यति वरानने ।
अनेककल्पपर्यन्तं तपस्तप्तं भवेद्यदि ॥ २२२॥
तदा ब्रह्मेदमेवेति विजानाति विशेषतः ।
अनेककल्पपर्यन्तं यदि मल्लिङ्गधृग्भवेत् ॥ २२३॥
तदा ब्रह्मेदमेवेति विजानाति विशेषतः ।
ब्रह्मविद्यामिमां देवि योऽन्यथा भावयिष्यति ॥ २२४॥
ब्रह्मविद्येयमधुना तुभ्यमुक्ता मया शिवे ।
न मयोक्ता पुरान्यस्मै सत्यं सत्यं न संशयः ॥ २२५॥
त्वयाप्यत्यन्तभक्ताय ब्रह्मविद्येयमुत्तमा ।
वक्तव्यातिविनीताय नान्यस्मै तु कदाचन ॥ २२६॥
विद्येयं गोपनीयैव प्रयत्नेन वरानने ।
यतो मोक्षप्रदा विद्या सेयमेवेति मन्महे ॥ २२७॥
त्वमत्यन्तप्रियासीति मोक्षविद्येयमम्बिके ।
तुभ्यमुक्ता मया प्रीत्या गोपनीयापि वस्तुतः ॥ २२८॥
- -
गौतम उवाच
इत्युक्तां परमां विद्यामिमां ज्ञात्वा तदा शिवा ।
आचख्यौ स्वकुमाराय षण्मुखाय शिवाज्ञया ॥ २२९॥
आचख्यौ नन्दिकेशाय कुमारो गिरिजाज्ञया ।
अगस्त्याय समाचख्यौ स कुमारज्ञया ततः ॥ २३०॥
अगस्त्यो मह्यमाचख्यौ नन्दिकेशाज्ञया ततः ।
युष्मभ्यमुक्ता विद्येयं प्रसङ्गादधुना मया ॥ २३१॥
इयं तु परमा विद्या दुर्लभा मोक्षदा द्विजाः ।
गोपनीया प्रयत्नेन ध्यातव्या च प्रयत्नतः ॥ २३२॥
सदाशिवशिवेत्येव शिवनामानुकीर्तनम् ।
कर्तव्यमतियत्नेन मुक्तिकामैरहर्निशम् ॥ २३३॥
यस्यास्त्यविकला बुद्धिः शिवनामानुकीर्तने ।
तस्मिन्ननुग्रहोस्स्त्येव महादेवस्य सन्ततम् ॥ २३४॥
शङ्करानुगृहीतानां शिवनामानुकीर्तनम्(ने) ।
भक्तिर्भवति नान्येषां सत्यं सत्यं न संशयः ॥ २३५॥
शिवेति नाम विमलं येन सादरमुच्यते ।
तेन घोरतरस्तूर्णं तीर्णः संसारसागरः ॥ २३६॥
शिवनामाग्निनेवायं घोरसंसारसागरः ।
शुष्यते तत्र सहसा नान्यदस्त्येव शोषकम् ॥ २३७॥
॥ इति शिवरहस्यान्तर्गते महादेवप्रोक्तं शिवनाममर्मोपदेशं सम्पूर्णम् ॥
- ॥ श्रीशिवरहस्यम् । उग्राख्यः सप्तमांशः । अध्यायः २३। १९८-२३७॥
- .. shrIshivarahasyam . ugrAkhyaH saptamAMshaH . adhyAyaH 23 . 198-237..
Notes:
Pārvatī पार्वती requests Mahādeva महादेव that even though He had previously revealed His AṣṭottaraSahasranāma अष्टोत्तरसहस्रनाम of which all of the Names are capable of bestowing liberation; yet, She wishes to know about That One Name that brings about Mukti मुक्ति with japa जपalone.
Mahādeva महादेव delivers Upadeśa उपदेश about the Core Meaning of His DvyakṣaraNāma Śiva द्वयक्षरनाम शिव as being the Nirākāra Parama Brahma निराकार परम ब्रह्म as expounded in the Vedanta वेदान्त. The Name Śiva शिव is Akṣarākāra AkṣaraBrahma अक्षराकार अक्षरब्रह्म. The same is recited as Namaḥ Śivāya नमः शिवाय. He mentions thus about the japa जप of Pañcākṣara पञ्चाक्षर and Rudrādhyāya रुद्राध्याय.
The DvyakṣaraNāma Śiva द्वयक्षरनाम शिव is Tāraka Brahma तारक ब्रह्म; and that this knowledge is the MahāVidyā महाविद्या, ParamāVidyā परमाविद्या, MokṣapradāVidyā मोक्षप्रदाविद्या and BrahmaVidyā ब्रह्मविद्या.
Mahādeva महादेव explains that He Himself initiates select-devotees to this Name; and that the inclination to worship Him thus arises only with His Grace - Śivānugraha शिवानुग्रह.
Ṛṣi Gautama ऋषि गौतम shares that this ParamāVidyā परमाविद्या was understood by Śivā शिवा, and with due instruction from Mahādeva महादेव the same was passed on by Her to Her Son Ṣaṇmukha षण्मुख who further passed it on to Nandikeśa नन्दिकेश. It was subsequently passed on to Ṛṣi Agastya ऋषि अगस्त्य who expounded it to him (Ṛṣi Gautama ऋषि गौतम). He iterates that those who recite the Śiva Nāma शिव नाम with much devotion, continually receive Mahādevānugraha महादेवानुग्रह; and that Śiva Nāma शिव नाम is such a Fire that dries up the GhoraSaṁsāraSāgara घोरसंसारसागर with such intensity that nothing else remains (to be dried further).
ṚṣiGautamaproktaṃ ŚivaNāmaMarmopadeśam ऋषिगौतमप्रोक्तं शिवनाममर्मोपदेशम् can be referred to in one of the links given below.
The link to the above mentioned ŚivĀṣṭottaraSahasranāma शिवाष्टोत्तरसहस्रनाम is also given below.
Proofread by Ruma Dewan
% Text title : Mahadevaproktam Shivanamamarmopadesham
% File name : mahAdevaproktaMshivanAmamarmopadesham.itx
% itxtitle : shivanAmamarmopadesham mahAdevaproktaM (shivarahasyAntargatam)
% engtitle : mahAdevaproktaM shivanAmamarmopadesham
% Category : shiva, shivarahasya, upadesha, advice
% Location : doc_shiva
% Sublocation : shiva
% Language : Sanskrit
% Subject : philosophy/hinduism/religion
% Proofread by : Ruma Dewan
% Description/comments : shrIshivarahasyam | ugrAkhyaH saptamAMshaH | adhyAyaH 23| 198-237||
% Indexextra : (Scan, gautamaproktam, sahasranAma)
% Latest update : June 16, 2024
% Send corrections to : sanskrit at cheerful dot c om
% Site access : https://sanskritdocuments.org
mahādevaproktaṃ śivanāmamarmopadeśam
(śivarahasyāntargate ugrākhye)
- śivapārtavatīsaṃvāde -
pārvatyuvāca |
bhagavan śrīmahādeva sarvalokaśivaṅkara | 198.2
adyaikaṃ praṣṭumicchāmi tadvadasva kṛpānidhe |
aṣṭottarasahasraṃ tu nāmnāmuktaṃ tvayā purā || 199||
tāni nāmāni mukhyāni muktidāni na saṃśayaḥ |
tatrāpyatyuttamaṃ nāma kimastyekaṃ vadasva me || 200||
yannāmajapamātreṇa muktirhastagatā bhavet |
mahādeva uvāca |
śiva ityasti yannāma taddhi nāmottamottamam || 201||
tadeva paramaṃ brahma tadevāhaṃ varānane |
śivanāmasvarūpeṇa vyakta brahmāhameva hi || 202||
śivanāmāhameveti vijānīhi yathārthataḥ |
tadavyaktaṃ paraṃ brahma vedāntapratipāditam || 203||
tattadeva vijānīhi śiva ityakṣaradvayam |
idaṃ vyutpattirahitaṃ śivanāma nirañjanam || 204||
nirākāraṃ paraṃ brahma naitasmādbrahma vidyate |
upāsitavyametaddhi brahmetyanvahamādarāt || 205||
śiva ityakṣarākāramakṣaraṃ brahma śāśvatam |
namaḥpūrvaṃ yakārāntaṃ brahmedaṃ cādya pūjyate || 206||
brahmasvarūpamāpnoti brahmavidbrāhmaṇo janaḥ |
evametadbrahmatattvaṃ yo vijānāti tattvataḥ || 207||
sa brahmaviditi jñeyastadanyo brahma (vi) tanna hi |
brahmakośaṃ caturjālaṃ yaṃ mṛtyurnāvapaśyati || 208||
tadāpyatītya prāpnoti brahma brahmavidīdṛśam |
evamuktā mahāvidyā brahmavidyā mayādhunā || 209||
gopanīyā prayatnena nākhyeyā yasyakasya cit |
iyaṃ hi paramā vidyā mokṣavidyeti gīyate || 210||
nātaḥ paraṃ mokṣavidyā sarvasvamiyameva hi |
tārakaṃ brahma paramaṃ śiva ityakṣaradvayam || 211||
naitasmādaparaṃ kiścittārakaṃ brahma sarvathā |
idameva paraṃ brahma kāśyāṃ malliṅgadhāriṇām || 212||
antakāloparaktānāṃ mayā devyupadiśyate |
malliṅgamiti tajjñeyaṃ kevalaṃ bhasmadhāraṇam || 213||
rudrākṣadhāraṇaṃ tadvatkevalaṃ liṅgapūjanam |
pañcākṣaraṃ japennityaṃ rudrādhyāyaṃ japettathā || 214||
somavāravrate niṣṭhā matkathāśravaṇe ratiḥ |
imāni mama liṅgāni yeṣāmavyabhicārataḥ || 215||
tebhya eva para brahma mayā devyupadiśyate |
idaṃ yattārakaṃ brahma śivanāmābhidhaṃ śive || 217||
etasminbrahmaṇi śraddhā na vinā madanugraham |
anantapuṇyapūtātmā madanugrahasaṃyutaḥ || 217||
tārakaṃ brahma paramamidaṃ matvādhitiṣṭhati |
sarvathā dīpyate devi na yasminmadanugrahaḥ || 218||
na tasyātra brahmabuddhirjanmakoṭyarbudairapi |
brahmabuddhiḥ na yasyātra ma saṃsārī bhaviṣyati || 219||
punaḥ punaḥ sa saṃsārī narakaṃ cādhigacchati |
madarthaṃ koṭiśo dharmāḥ kṛtā yenamuhurmuhuḥ || 220||
tasyātra bhavati śraddhā brahmabuddhiśca jāyate |
paraṃ brahmedameveti yo jānāti viśeṣataḥ || 221||
sa na saṃsārabhāgbhūyo bhaviṣyati varānane |
anekakalpaparyantaṃ tapastaptaṃ bhavedyadi || 222||
tadā brahmedameveti vijānāti viśeṣataḥ |
anekakalpaparyantaṃ yadi malliṅgadhṛgbhavet || 223||
tadā brahmedameveti vijānāti viśeṣataḥ |
brahmavidyāmimāṃ devi yo'nyathā bhāvayiṣyati || 224||
brahmavidyeyamadhunā tubhyamuktā mayā śive |
na mayoktā purānyasmai satyaṃ satyaṃ na saṃśayaḥ || 225||
tvayāpyatyantabhaktāya brahmavidyeyamuttamā |
vaktavyātivinītāya nānyasmai tu kadācana || 226||
vidyeyaṃ gopanīyaiva prayatnena varānane |
yato mokṣapradā vidyā seyameveti manmahe || 227||
tvamatyantapriyāsīti mokṣavidyeyamambike |
tubhyamuktā mayā prītyā gopanīyāpi vastutaḥ || 228||
- -
gautama uvāca
ityuktāṃ paramāṃ vidyāmimāṃ jñātvā tadā śivā |
ācakhyau svakumārāya ṣaṇmukhāya śivājñayā || 229||
ācakhyau nandikeśāya kumāro girijājñayā |
agastyāya samācakhyau sa kumārajñayā tataḥ || 230||
agastyo mahyamācakhyau nandikeśājñayā tataḥ |
yuṣmabhyamuktā vidyeyaṃ prasaṅgādadhunā mayā || 231||
iyaṃ tu paramā vidyā durlabhā mokṣadā dvijāḥ |
gopanīyā prayatnena dhyātavyā ca prayatnataḥ || 232||
sadāśivaśivetyeva śivanāmānukīrtanam |
kartavyamatiyatnena muktikāmairaharniśam || 233||
yasyāstyavikalā buddhiḥ śivanāmānukīrtane |
tasminnanugrahosstyeva mahādevasya santatam || 234||
śaṅkarānugṛhītānāṃ śivanāmānukīrtanam(ne) |
bhaktirbhavati nānyeṣāṃ satyaṃ satyaṃ na saṃśayaḥ || 235||
śiveti nāma vimalaṃ yena sādaramucyate |
tena ghoratarastūrṇaṃ tīrṇaḥ saṃsārasāgaraḥ || 236||
śivanāmāgninevāyaṃ ghorasaṃsārasāgaraḥ |
śuṣyate tatra sahasā nānyadastyeva śoṣakam || 237||
|| iti śivarahasyāntargate mahādevaproktaṃ śivanāmamarmopadeśaṃ sampūrṇam ||
- || śrīśivarahasyam | ugrākhyaḥ saptamāṃśaḥ | adhyāyaḥ 23| 198-237||
- .. shrIshivarahasyam . ugrAkhyaH saptamAMshaH . adhyAyaH 23 . 198-237..
Notes:
Pārvatī pārvatī requests Mahādeva mahādeva that even though He had previously revealed His AṣṭottaraSahasranāma aṣṭottarasahasranāma of which all of the Names are capable of bestowing liberation; yet, She wishes to know about That One Name that brings about Mukti mukti with japa japaalone.
Mahādeva mahādeva delivers Upadeśa upadeśa about the Core Meaning of His DvyakṣaraNāma Śiva dvayakṣaranāma śiva as being the Nirākāra Parama Brahma nirākāra parama brahma as expounded in the Vedanta vedānta. The Name Śiva śiva is Akṣarākāra AkṣaraBrahma akṣarākāra akṣarabrahma. The same is recited as Namaḥ Śivāya namaḥ śivāya. He mentions thus about the japa japa of Pañcākṣara pañcākṣara and Rudrādhyāya rudrādhyāya.
The DvyakṣaraNāma Śiva dvayakṣaranāma śiva is Tāraka Brahma tāraka brahma; and that this knowledge is the MahāVidyā mahāvidyā, ParamāVidyā paramāvidyā, MokṣapradāVidyā mokṣapradāvidyā and BrahmaVidyā brahmavidyā.
Mahādeva mahādeva explains that He Himself initiates select-devotees to this Name; and that the inclination to worship Him thus arises only with His Grace - Śivānugraha śivānugraha.
Ṛṣi Gautama ṛṣi gautama shares that this ParamāVidyā paramāvidyā was understood by Śivā śivā, and with due instruction from Mahādeva mahādeva the same was passed on by Her to Her Son Ṣaṇmukha ṣaṇmukha who further passed it on to Nandikeśa nandikeśa. It was subsequently passed on to Ṛṣi Agastya ṛṣi agastya who expounded it to him (Ṛṣi Gautama ṛṣi gautama). He iterates that those who recite the Śiva Nāma śiva nāma with much devotion, continually receive Mahādevānugraha mahādevānugraha; and that Śiva Nāma śiva nāma is such a Fire that dries up the GhoraSaṁsāraSāgara ghorasaṃsārasāgara with such intensity that nothing else remains (to be dried further).
ṚṣiGautamaproktaṃ ŚivaNāmaMarmopadeśam ṛṣigautamaproktaṃ śivanāmamarmopadeśam can be referred to in one of the links given below.
The link to the above mentioned ŚivĀṣṭottaraSahasranāma śivāṣṭottarasahasranāma is also given below.
Proofread by Ruma Dewan
% Text title : Mahadevaproktam Shivanamamarmopadesham
% File name : mahAdevaproktaMshivanAmamarmopadesham.itx
% itxtitle : shivanAmamarmopadesham mahAdevaproktaM (shivarahasyAntargatam)
% engtitle : mahAdevaproktaM shivanAmamarmopadesham
% Category : shiva, shivarahasya, upadesha, advice
% Location : doc_shiva
% Sublocation : shiva
% Language : Sanskrit
% Subject : philosophy/hinduism/religion
% Proofread by : Ruma Dewan
% Description/comments : shrIshivarahasyam | ugrAkhyaH saptamAMshaH | adhyAyaH 23| 198-237||
% Indexextra : (Scan, gautamaproktam, sahasranAma)
% Latest update : June 16, 2024
% Send corrections to : sanskrit at cheerful dot c om
% Site access : https://sanskritdocuments.org
మహాదేవప్రోక్తం శివనామమర్మోపదేశమ్
(శివరహస్యాన్తర్గతే ఉగ్రాఖ్యే)
- శివపార్తవతీసంవాదే -
పార్వత్యువాచ ।
భగవన్ శ్రీమహాదేవ సర్వలోకశివఙ్కర । ౧౯౮.౨
అద్యైకం ప్రష్టుమిచ్ఛామి తద్వదస్వ కృపానిధే ।
అష్టోత్తరసహస్రం తు నామ్నాముక్తం త్వయా పురా ॥ ౧౯౯॥
తాని నామాని ముఖ్యాని ముక్తిదాని న సంశయః ।
తత్రాప్యత్యుత్తమం నామ కిమస్త్యేకం వదస్వ మే ॥ ౨౦౦॥
యన్నామజపమాత్రేణ ముక్తిర్హస్తగతా భవేత్ ।
మహాదేవ ఉవాచ ।
శివ ఇత్యస్తి యన్నామ తద్ధి నామోత్తమోత్తమమ్ ॥ ౨౦౧॥
తదేవ పరమం బ్రహ్మ తదేవాహం వరాననే ।
శివనామస్వరూపేణ వ్యక్త బ్రహ్మాహమేవ హి ॥ ౨౦౨॥
శివనామాహమేవేతి విజానీహి యథార్థతః ।
తదవ్యక్తం పరం బ్రహ్మ వేదాన్తప్రతిపాదితమ్ ॥ ౨౦౩॥
తత్తదేవ విజానీహి శివ ఇత్యక్షరద్వయమ్ ।
ఇదం వ్యుత్పత్తిరహితం శివనామ నిరఞ్జనమ్ ॥ ౨౦౪॥
నిరాకారం పరం బ్రహ్మ నైతస్మాద్బ్రహ్మ విద్యతే ।
ఉపాసితవ్యమేతద్ధి బ్రహ్మేత్యన్వహమాదరాత్ ॥ ౨౦౫॥
శివ ఇత్యక్షరాకారమక్షరం బ్రహ్మ శాశ్వతమ్ ।
నమఃపూర్వం యకారాన్తం బ్రహ్మేదం చాద్య పూజ్యతే ॥ ౨౦౬॥
బ్రహ్మస్వరూపమాప్నోతి బ్రహ్మవిద్బ్రాహ్మణో జనః ।
ఏవమేతద్బ్రహ్మతత్త్వం యో విజానాతి తత్త్వతః ॥ ౨౦౭॥
స బ్రహ్మవిదితి జ్ఞేయస్తదన్యో బ్రహ్మ (వి) తన్న హి ।
బ్రహ్మకోశం చతుర్జాలం యం మృత్యుర్నావపశ్యతి ॥ ౨౦౮॥
తదాప్యతీత్య ప్రాప్నోతి బ్రహ్మ బ్రహ్మవిదీదృశమ్ ।
ఏవముక్తా మహావిద్యా బ్రహ్మవిద్యా మయాధునా ॥ ౨౦౯॥
గోపనీయా ప్రయత్నేన నాఖ్యేయా యస్యకస్య చిత్ ।
ఇయం హి పరమా విద్యా మోక్షవిద్యేతి గీయతే ॥ ౨౧౦॥
నాతః పరం మోక్షవిద్యా సర్వస్వమియమేవ హి ।
తారకం బ్రహ్మ పరమం శివ ఇత్యక్షరద్వయమ్ ॥ ౨౧౧॥
నైతస్మాదపరం కిశ్చిత్తారకం బ్రహ్మ సర్వథా ।
ఇదమేవ పరం బ్రహ్మ కాశ్యాం మల్లిఙ్గధారిణామ్ ॥ ౨౧౨॥
అన్తకాలోపరక్తానాం మయా దేవ్యుపదిశ్యతే ।
మల్లిఙ్గమితి తజ్జ్ఞేయం కేవలం భస్మధారణమ్ ॥ ౨౧౩॥
రుద్రాక్షధారణం తద్వత్కేవలం లిఙ్గపూజనమ్ ।
పఞ్చాక్షరం జపేన్నిత్యం రుద్రాధ్యాయం జపేత్తథా ॥ ౨౧౪॥
సోమవారవ్రతే నిష్ఠా మత్కథాశ్రవణే రతిః ।
ఇమాని మమ లిఙ్గాని యేషామవ్యభిచారతః ॥ ౨౧౫॥
తేభ్య ఏవ పర బ్రహ్మ మయా దేవ్యుపదిశ్యతే ।
ఇదం యత్తారకం బ్రహ్మ శివనామాభిధం శివే ॥ ౨౧౭॥
ఏతస్మిన్బ్రహ్మణి శ్రద్ధా న వినా మదనుగ్రహమ్ ।
అనన్తపుణ్యపూతాత్మా మదనుగ్రహసంయుతః ॥ ౨౧౭॥
తారకం బ్రహ్మ పరమమిదం మత్వాధితిష్ఠతి ।
సర్వథా దీప్యతే దేవి న యస్మిన్మదనుగ్రహః ॥ ౨౧౮॥
న తస్యాత్ర బ్రహ్మబుద్ధిర్జన్మకోట్యర్బుదైరపి ।
బ్రహ్మబుద్ధిః న యస్యాత్ర మ సంసారీ భవిష్యతి ॥ ౨౧౯॥
పునః పునః స సంసారీ నరకం చాధిగచ్ఛతి ।
మదర్థం కోటిశో ధర్మాః కృతా యేనముహుర్ముహుః ॥ ౨౨౦॥
తస్యాత్ర భవతి శ్రద్ధా బ్రహ్మబుద్ధిశ్చ జాయతే ।
పరం బ్రహ్మేదమేవేతి యో జానాతి విశేషతః ॥ ౨౨౧॥
స న సంసారభాగ్భూయో భవిష్యతి వరాననే ।
అనేకకల్పపర్యన్తం తపస్తప్తం భవేద్యది ॥ ౨౨౨॥
తదా బ్రహ్మేదమేవేతి విజానాతి విశేషతః ।
అనేకకల్పపర్యన్తం యది మల్లిఙ్గధృగ్భవేత్ ॥ ౨౨౩॥
తదా బ్రహ్మేదమేవేతి విజానాతి విశేషతః ।
బ్రహ్మవిద్యామిమాం దేవి యోఽన్యథా భావయిష్యతి ॥ ౨౨౪॥
బ్రహ్మవిద్యేయమధునా తుభ్యముక్తా మయా శివే ।
న మయోక్తా పురాన్యస్మై సత్యం సత్యం న సంశయః ॥ ౨౨౫॥
త్వయాప్యత్యన్తభక్తాయ బ్రహ్మవిద్యేయముత్తమా ।
వక్తవ్యాతివినీతాయ నాన్యస్మై తు కదాచన ॥ ౨౨౬॥
విద్యేయం గోపనీయైవ ప్రయత్నేన వరాననే ।
యతో మోక్షప్రదా విద్యా సేయమేవేతి మన్మహే ॥ ౨౨౭॥
త్వమత్యన్తప్రియాసీతి మోక్షవిద్యేయమమ్బికే ।
తుభ్యముక్తా మయా ప్రీత్యా గోపనీయాపి వస్తుతః ॥ ౨౨౮॥
- -
గౌతమ ఉవాచ
ఇత్యుక్తాం పరమాం విద్యామిమాం జ్ఞాత్వా తదా శివా ।
ఆచఖ్యౌ స్వకుమారాయ షణ్ముఖాయ శివాజ్ఞయా ॥ ౨౨౯॥
ఆచఖ్యౌ నన్దికేశాయ కుమారో గిరిజాజ్ఞయా ।
అగస్త్యాయ సమాచఖ్యౌ స కుమారజ్ఞయా తతః ॥ ౨౩౦॥
అగస్త్యో మహ్యమాచఖ్యౌ నన్దికేశాజ్ఞయా తతః ।
యుష్మభ్యముక్తా విద్యేయం ప్రసఙ్గాదధునా మయా ॥ ౨౩౧॥
ఇయం తు పరమా విద్యా దుర్లభా మోక్షదా ద్విజాః ।
గోపనీయా ప్రయత్నేన ధ్యాతవ్యా చ ప్రయత్నతః ॥ ౨౩౨॥
సదాశివశివేత్యేవ శివనామానుకీర్తనమ్ ।
కర్తవ్యమతియత్నేన ముక్తికామైరహర్నిశమ్ ॥ ౨౩౩॥
యస్యాస్త్యవికలా బుద్ధిః శివనామానుకీర్తనే ।
తస్మిన్ననుగ్రహోస్స్త్యేవ మహాదేవస్య సన్తతమ్ ॥ ౨౩౪॥
శఙ్కరానుగృహీతానాం శివనామానుకీర్తనమ్(నే) ।
భక్తిర్భవతి నాన్యేషాం సత్యం సత్యం న సంశయః ॥ ౨౩౫॥
శివేతి నామ విమలం యేన సాదరముచ్యతే ।
తేన ఘోరతరస్తూర్ణం తీర్ణః సంసారసాగరః ॥ ౨౩౬॥
శివనామాగ్నినేవాయం ఘోరసంసారసాగరః ।
శుష్యతే తత్ర సహసా నాన్యదస్త్యేవ శోషకమ్ ॥ ౨౩౭॥
॥ ఇతి శివరహస్యాన్తర్గతే మహాదేవప్రోక్తం శివనామమర్మోపదేశం సమ్పూర్ణమ్ ॥
- ॥ శ్రీశివరహస్యమ్ । ఉగ్రాఖ్యః సప్తమాంశః । అధ్యాయః ౨౩। ౧౯౮-౨౩౭॥
- .. shrIshivarahasyam . ugrAkhyaH saptamAMshaH . adhyAyaH 23 . 198-237..
Notes:
Pārvatī పార్వతీ requests Mahādeva మహాదేవ that even though He had previously revealed His AṣṭottaraSahasranāma అష్టోత్తరసహస్రనామ of which all of the Names are capable of bestowing liberation; yet, She wishes to know about That One Name that brings about Mukti ముక్తి with japa జపalone.
Mahādeva మహాదేవ delivers Upadeśa ఉపదేశ about the Core Meaning of His DvyakṣaraNāma Śiva ద్వయక్షరనామ శివ as being the Nirākāra Parama Brahma నిరాకార పరమ బ్రహ్మ as expounded in the Vedanta వేదాన్త. The Name Śiva శివ is Akṣarākāra AkṣaraBrahma అక్షరాకార అక్షరబ్రహ్మ. The same is recited as Namaḥ Śivāya నమః శివాయ. He mentions thus about the japa జప of Pañcākṣara పఞ్చాక్షర and Rudrādhyāya రుద్రాధ్యాయ.
The DvyakṣaraNāma Śiva ద్వయక్షరనామ శివ is Tāraka Brahma తారక బ్రహ్మ; and that this knowledge is the MahāVidyā మహావిద్యా, ParamāVidyā పరమావిద్యా, MokṣapradāVidyā మోక్షప్రదావిద్యా and BrahmaVidyā బ్రహ్మవిద్యా.
Mahādeva మహాదేవ explains that He Himself initiates select-devotees to this Name; and that the inclination to worship Him thus arises only with His Grace - Śivānugraha శివానుగ్రహ.
Ṛṣi Gautama ఋషి గౌతమ shares that this ParamāVidyā పరమావిద్యా was understood by Śivā శివా, and with due instruction from Mahādeva మహాదేవ the same was passed on by Her to Her Son Ṣaṇmukha షణ్ముఖ who further passed it on to Nandikeśa నన్దికేశ. It was subsequently passed on to Ṛṣi Agastya ఋషి అగస్త్య who expounded it to him (Ṛṣi Gautama ఋషి గౌతమ). He iterates that those who recite the Śiva Nāma శివ నామ with much devotion, continually receive Mahādevānugraha మహాదేవానుగ్రహ; and that Śiva Nāma శివ నామ is such a Fire that dries up the GhoraSaṁsāraSāgara ఘోరసంసారసాగర with such intensity that nothing else remains (to be dried further).
ṚṣiGautamaproktaṃ ŚivaNāmaMarmopadeśam ఋషిగౌతమప్రోక్తం శివనామమర్మోపదేశమ్ can be referred to in one of the links given below.
The link to the above mentioned ŚivĀṣṭottaraSahasranāma శివాష్టోత్తరసహస్రనామ is also given below.
Proofread by Ruma Dewan
% Text title : Mahadevaproktam Shivanamamarmopadesham
% File name : mahAdevaproktaMshivanAmamarmopadesham.itx
% itxtitle : shivanAmamarmopadesham mahAdevaproktaM (shivarahasyAntargatam)
% engtitle : mahAdevaproktaM shivanAmamarmopadesham
% Category : shiva, shivarahasya, upadesha, advice
% Location : doc_shiva
% Sublocation : shiva
% Language : Sanskrit
% Subject : philosophy/hinduism/religion
% Proofread by : Ruma Dewan
% Description/comments : shrIshivarahasyam | ugrAkhyaH saptamAMshaH | adhyAyaH 23| 198-237||
% Indexextra : (Scan, gautamaproktam, sahasranAma)
% Latest update : June 16, 2024
% Send corrections to : sanskrit at cheerful dot c om
% Site access : https://sanskritdocuments.org